Tyrsiel

„Smrť. Smrť je blaho, smrť je vyslobodenie. Jej dotyk vylieči každú chorobu. Utíši bolesť, zaženie strach… Smrť. Obišla ma. Stretol ma ten najhorší osud. Vybral si ma znenazdajky. Tyrsiel rozprestrel svoje krídla a jeho ľadové biele oči sa upreli na mňa. Podišiel ku mne a už viac neodíde. Jeho dych je pravidelný, pokojný. Tento jeho pokoj ma desí. Privádza ma do šialenstva, nedopraje mi spánku, nedopraje mi oddychu. Keď kráčam, nepočujem jeho tiché kroky, no viem, že stojí tam. Za mnou. Hrá sa so mnou, ako sa mačka hrá s myšou, ktorú uloví. Bude sa hrať až dovtedy, kým ho hlad celkom neovládne a ja neskončím v jeho bezodnej tlame. Moja duša bude zotročená, navždy slúžiť tomu monštru. Smrť ma obišla. Nepríde už nikdy! Namiesto nej ma stretol tyrsiel. Ó, prečo ma trápiš? Nemám svoj pokoj. Netrpel som už dosť za svoje chyby?“ napísal bývalý väzeň do svojho denníka dňa 15. 6. 1872.

Na strany malej knižky dopadlo pár kvapiek krvi. Bolo to posledné, čo onen trestanec zanechal na tomto svete. Umrel? Veruže nie. Všetci, čo stretnú tyrsiela, nezakúsia smrť. Nikdy…
Tyrsiel patrí k tým najtemnejším monštrám. Je to mačka, ktorú si Smrť vybrala za spoločníčku. Prítomnosť Smrti takúto mačku navždy zmenila. Teraz leží pri jej nohách a ticho pradie. Veľkosťou prevyšuje leva, silou sa jej nevyrovná žiaden zver. Vládne vo vzduchu, na zemi a rovnako i vo vode. Telo má pokryté čiernou hebkou srsťou, ktorá sa sem-tam leskne do žiarivej ohnivej, modrej až fialovej. Táto hebká srsť pokrýva aj tyrsielove ostne, ktoré však naďalej zostávajú nebezpečne ostré a spĺňajú svoju ochrannú funkciu. Je to dokonalý predátor. Má silný čuch a výborný sluch. Dominantou jeho hlavy sú obrovské oči. Sú biele a žiaria. Odrážajú prázdnotu tyrsielovho bytia. Z chrbta mu vyrastá pár krídel. Tie mu pomáhajú pri vyberaní a prenasledovaní koristi. Zväčša sa pohybuje na štyroch labách, no dokáže sa postaviť aj na zadné a chodiť tak veľmi dlho. Zvláštnosťou je, že tyrsiel nemá ústa na hlave, ale na hrudi. Keď sú zatvorené, vyzerajú relatívne malo, no dokáže ich otvoriť tak, že pohltí celého človeka. Lemuje ich niekoľko radov ostrých zubov. Vedú do ničoty, tyrsielovho nekonečného a prázdneho žalúdka.

Tyrsiel si svoju korisť vyberá náhodne… Nemá vytýčené teritórium, ale vyhýba sa cintorínom. Vyberá si ľudí, ktorých môže prenasledovať aj niekoľko dní. Následne človeka zožerie celého alebo len roztrhá. Pre tyrsiela je však dôležitá len duša koristi. Uchováva ju v sebe a čerpá z nej silu. Nebol zaznamenaný prípad, kedy by sa človeku, ktorého si tyrsiel vybral, podarilo pred týmto strašným osudom uniknúť. Pre týchto ľudí niet východiska. Akonáhle sa dostanú do tyrsielovej pozornosti, smrť pre nich prestane existovať. Nedokážu sa zabiť. Tyrsiel ich bude trápiť tým viac, čím viac bude cítiť ich strach.
Fakt, že obete tyrsiela nemôžu umrieť v minulosti vyvolal špekulácie niektorých ľudí, či by skrze neho nemohli získať nesmrteľnosť. Celý život zasvätili jeho hľadaniu. Po rokoch neúspechu, začali spolupracovať s OPOM. Táto spolupráca priniesla úspech. Skupina výskumníkov v roku 1798 nl. objavila jedného tyrsiela práve v momente, keď požieral mladého muža. Tyrsielova prítomnosť má vraj veľký vplyv na okolie, povedali výskumníci. Teplota ovzdušia klesá a ľuďom sú potlačené emócie ako radosť a šťastie. Tento objav potvrdil aj predpoklady, ktoré chceli výskumníci dokázať. Priamy pohľad tyrsielových bielych očí, zanecháva v bytostiach stopu. Smrť tieto bytosti začne obchádzať, no dotyční stratia svoj „pokoj“. Po pár rokoch sa daní výskumníci začali zdržiavať na miestach posledného odpočinku. Vraveli, že je to jediné miesto, kde cítia prítomnosť smrti a ich mysle nachádzajú aký taký pokoj. Postupne však začali psychicky upadať a pomiatli sa. Stretnutie s tyrsielom je teda za každých okolností veľmi nebezpečné. Tyrsiel je veľmi nepredvídateľné monštrum. Pohybuje sa veľmi ticho a rýchlo. Dokáže zmiznúť v krátkom okamihu a prejsť na iné miesto.
Zo stredoveku sa zachovali staré listiny, ktoré spomínajú toto monštrum ako pekelného démona. Neublíži mu oheň ani voda a zranenia sa mu rýchlo zaceľujú. Daná listina dokumentuje udalosti malej rímskej dediny na území dnešného Francúzska, kde toto monštrum chceli obyvatelia zničiť. Tyrsiel cítil ich strach, navyše bol podráždený ranami, ktoré utŕžil. Dedina bola zničená jeho „pekelnou mocou“ a takmer všetci obyvatelia boli Tyrsielom roztrhaní. Tí, čo prežili boli považovaní za posadnutých. OPOM teda varuje všetkých pred monštrom tyrsiel a neodporúča vyhľadávať jeho prítomnosť.