Roztrieskané srdce
Február je zvláštny mesiac… Jeho dni sú obvykle jasné… Vo vzduchu sa nesie čosi príjemné a napriek mrazivému ovzdušiu človeka pri srdci čosi hreje.
Celý tento príbeh sa začal v jeden pekný deň, no nie ráno… Bolo neskoré poobedie, netušila som, že sa stane niečo takéto, ale poďme pekne poporiadku… Trápila ma únava. Spomenula som si na úžasný nápoj zvaný káva a myšlienke vychutnať si jej opojnú chuť som sa nebránila dlho. No i napriek káve ma únava napokon zmohla a ja som sa ponorila do množstva mäkkých vankúšov. V letmom sne som počula trepot holubičích krídel… bol jemný, pripomínal pokoj. V tom okamihu som na nose zacítila ostrú bolesť… Otvorila som oči… Z poličky nado mnou sa na mňa strepala obrovská šiška, o ktorú zavadil okolo letiaci holúbok…
Náhle prebudenie sa zmiešalo s látkou zvanou kofeín a spoločne udreli na to najcitlivejšie miesto… To krehké srdiečko… To sa v zápätí roztrieskalo ako šialené…
