Pozerala som sa von oknom. Vzduchom letela jediná snehová vločka. Skôr ako sa stihla dotknúť zeme, zadul vietor a odniesol ju kdesi preč… Zimná krajina, zamrznutá, bez snehu, bola nekonečne krásna. Poletovali v nej vtáčiky. Hriali sa vrtkým pohybom, kŕmili sa v búdkach, čo im prichystali ľudia. Kvety v záhradách nahradili ľadové záhony. Vysadil ich mráz, priamo na lentilkové kapoty stojacich áut. Zamyslene som sa na nich pozerala. Niečo mi tam chýbalo. A práve tento pocit zapríčinil vznik ďalšej lesnej príhody.

Čítať viac →