Na východe vychádzalo slnko, celú krajinu zalievalo svojím teplým svetlom. Bolo krásne júnové ráno. Vtáky poletovali vzduchom a nahlas štebotali. Najhlasnejší z nich bol malý drozd. Sedel neďaleko veľkého domu maslovej farby a nahlas oznamoval svoju existenciu. Stalo sa mu to takmer osudným. V okamihu, keď naňho vyskočil tučný kocúr, rýchlo vzlietol a preletel okolo otvoreného okna, v ktorom stál malý bonsaj. Patril prebúdzajúcej sa Viky. Za normálnych okolností by ešte spala, no drozdí spev ju zobudil. Pomaly pootvorila oči a vystrčila hlavu z množstva vankúšov. Vzdychla… Ani náhodou sa jej nechcelo vstať. Skúšky sú za ňou, tak prečo by mala tak skoro vychádzať z mäkkej postele? Voľné dni si treba užiť!
Viky si zapravila dlhé svetlé vlasy za ucho a pozrela sa von oknom. S počasím bola spokojná. Jej malý stromček, čo stojí na okne už od jej narodenia začínal pučať. Usmiala sa.
Po izbe sa rozľahol hlasný zvuk, signalizujúci príchod novej SMS-ky. Tón ani len nestihol doznieť a Viky už držala mobil v rukách. Na displeji svietil nápis „MILÁČIK <3“. Viky nečakala a správu otvorila. V tom momente sa úsmev stratil z jej peknej tváre.

„Viky, prepáč, ale je koniec. Náš „vzťah“ ma už nebaví. Prosím nevolaj mi, nepíš, ani za mnou nechoď.“

Viky sčervenela. Chvíľu uvažovala, či si z nej Lukáš nestrieľa, no nemal to vo zvyku. Nevolať? Nepísať? Tak to určite! To si myslí, že takéto slová napíše len tak?! Viky zúrivo vyťukala dobre známe číslo, až jej dlhé upravené nechty nahlas narážali na obrazovku… No Lukáš nedvíhal.
„Panghart!“ zavrčala a vytiahla sa z postele.
V spodnom prádle prebehla k ružovému notebooku a zapla ho. Kým sa všetko načítalo, otvorila skriňu a chvíľu do nej pozerala. Veci boli pekne poukladané na pravidelne rozložených kôpkach, rozdelených podľa farby a druhu oblečenia. Viky si rýchlo premerala každú z nich a nakoniec si vybrala. Dlhé nožičky natiahla do riflových minikraťasov a na vrch si prehodila ľahké tielko bielej farby. Ešte raz si zívla a nervózne prebehla k malému laptopu, ktorý bol položený na veľkom stole. Akonáhle sa dostala na Facebook, otvorila správy a písala:

„Lukáš?! Povedz mi, že si to nemyslel vážne. SMS-ka? Prečo sa chceš rozísť? Ako sa opovažuješ urobiť mi niečo takéto? Toto by ozajstný chlap nespravil. Som zvedavá, ktorá k*rva ťa na to nahovorila. Ale neboj, ja na to prídem.“

Stlačila enter a hneď sa začala hrabať v profile priateľa, ktorý chcel vycúvať zo vzťahu. Včera si pridal medzi priateľov dáku ryšavú babu. Vraj Nikuš Ka…! Viky v duchu zavrčala. Stískala myšku a rozmýšľala, či jej napíše. Počítač však zažblnkal skôr ako stihla čokoľvek urobiť a oznámil príchod novej správy.

Čítať viac →