Môj motýľ

Chovanie motýľov nie je veľmi typická záležitosť, aspoň nie pre bežných ľudí. Ak nie ste biológ alebo vášnivý zberateľ, najskôr asi ani neviete, že sa to celkom bez problémov dá. Treba však poznamenať, že nie každý motýľ je bežný (nechránený). Preto sa v tomto článku zameriam na babočky, ktoré si môžme „vypestovať“ doma, lebo sú celkom bežné. (A keďže z nich nechceme spraviť chránený druh, tak k nim nebudeme pristupovať bezohľadne a po drobnom potešení ich vypustíme 😉 )

Nie som expert na motýle a biológiu začnem študovať až od septembra, takže moje výrazy nebudú silno odborné. Ak by ste teda náhodou odborníkom boli, radšej si tento článok nečítajte. Je dosť možné, že ak tak spravíte, budete sa chytať za hlavu a ľutovať, že ste ma neposlúchli…

A teraz príhovor k neodborníkom a pestovania motýľom chtivým – ak sa chceme niečomu venovať a ešte keď je to niečo živý tvor, mohli by sme o ňom aspoň niečo málo vedieť. Takže aspoň také základy:

Ako všetky motýle, aj babočky prechádzajú úplnou premenou. Ich životný cyklus má štyri štádiá – vajíčko, larva (húsenica), kukla a dospelý motýľ (imágo). Všetky štádiá sú od seba výrazne vzhľadovo odlišné. Vajíčka sú malé a nenápadné, uložené na žihľave (pre Čechov kopřiva :D), výnimočne aj na chmeli. Húsenice sa z nich liahnu po jednom až 3 týždňoch (v závislosti od teploty). Húsenice po vyliahnutí zožerú zbytky vajíčka a vytvoria si pavučinové hniezdo, ktoré môžete ľahko zbadať na vrchole rastliny. Po čase sa začnú rozliezať, aby mali dostatok potravy, pri čom veľmi rýchlo rastú. Keďže som si doma chovala zatiaľ len dva druhy babočiek (pávookú a žihľavovú ) ťažko povedať do akej veľkosti dorastú (pŕhľavová je trošku menšia), no povedzme, že to bude do dĺžky od 3,5 do 4,5cm. Ich fotky môžete vidieť v článku. Čím sú húsenice staršie, tým sú samotárskejšie a ak by ste ich mali doma viac a nie dobre zakryté, je dosť možné, že sa vám rozlezú všade po byte (a potom nastúpi mama s vysávačom a máte po zábave 😀 ). Počas rastu húsenice taktiež prechádzajú štyrmi obdobiami (instarmi), za každým sa zvlečú a potom vyzerajú trochu inak. Keď nastane čas kuklenia, nájdu si svoje miesto, zavesia sa dole hlavou a vznikne kukla (zlatej i svetlo zelenkastej farby, je to rôzne v závislosti od druhu). Na internete sa uvádza, že motýľ je v tomto stave 12 dní až 4 týždne, no posledná várka motýľov, čo som odchovala vyšla už za týždeň. Dospelé motýle môžete vidieť na fotke, nejdem vám ich zbytočne popisovať, však oči zjavne máte :D. Samčeky sú zvyčajne menšie a útlejšie.

Ak ste to prečítali až sem, môžeme pokračovať v časti „Čo budem potrebovať pre svoje motýle“. V prvom rade je to nádoba, kde budú malé húseničky žiť a rásť. Ja osobne som ich mala v akvárku 30x30x40cm, ktoré som z vrchu prikryla sieťkou na hmyz. Ako oporu, pre žihľavu (kopřivu), ktorú budete každý deň trhať pre svoje malé nepekné kamarátky, môžete zohnať nejaký konár a na spodok akvária dať servítky. Húsenice nie len papajú, ale aj kakajú, tým pádom ich treba čistiť, aby nežili (a neumreli) vo vlastných výkaloch a plesniach. Odtrhnutú žihľavu (kopřivu) môžete zastoknúť do štampŕlika s vodou, aby vydržala dlhšie čerstvá. Húsenice aj tak budú potrebovať každý deň novú (hlavne keď už budú staršie). A ak máte toto všetko, môžete sa vydať do prírody. Najľahšie je hľadať húsenice na jar, no dajú sa nájsť aj počas leta na väčších žihľavových porastoch. Odporúčam hľadať pavučinové hniezdo (viď obrázok), lebo je celkom výrazné a nepredpokladám, že by sa vám chcelo brodiť v žihľave celý deň kvôli jednej húsenici. Keď hniezdo nájdete, myslite na to, že príroda motýle potrebuje a nemusíte jej zobrať všetky húsenice. Je dosť pravdepodobné, že ak motýle chováte prvýkrát, môžu vám umrieť a tak je lepšie zobrať si najskôr len zo desať. Veď desať motýľov doma je prebohate dosť a naše heslo bude „Ekologicky!“ 😛 . V okamihu, keď sa stanete šťastnými majiteľmi svojich húseníc a prepadne vás nutkanie chytať ich, pokúste sa ho potlačiť, lebo ich len poškodíte (a môžu umrieť). Vy sa síce budete tešiť, no húsenica vám vaše pocity neopätuje, maximálne vás ogrcia čímsi zeleným a vyjadrí vám tak, ako veľmi vás neznáša a bojí sa vás :D. Chytajte ich len nevyhnutne pri čistení a menení žrádla.

Čo sa týka mňa, akonáhle sa mi motýle vykuklili a odfotila som ich, pustila som ich von. „Ploďte a množte sa!“ Keby ste sa však náhodou rozhodli nechať si ich pár dní doma, nezabudnite im rozrobiť med vo vode (1:3) do misky s ostrovčekom vaty, ktorý potom môžu motýle popapať. Pamätajte však – dnu sa im krídla ničia viac ako von, hlavne ak sa trepocú na okne.

Tak, a to je odo mňa asi všetko. Ak sa vám článok páčil, či vás zaujal, kľudne ma zdielajte, poteším sa (hlavne dáke tie moje obrázky)… 🙂