Hermot

Určite to poznáte, keď váš relatívne pohodový deň pokazil nejaký podráždený človek. Vybehol na vás za nejakú maličkosť alebo bol nepríjemný len tak, bezdôvodne. Možno sa to stalo aj vám. Vstali ste a vaša nálada bola oničom. Hnevalo vás takmer všetko, na nič ste nemali chuť. Vaša starká či teta na vás použila zaužívanú frázu „vstal hore riťou“ alebo „vykročil do dňa nesprávnou nohou“. Vy aj ostatní ste si to odôvodnili ako zlé vyspatie, dôsledok stresu alebo nízkeho tlaku. Takéto vysvetlenie je však nesprávne. OPOM chce aj pomocou tohoto článku varovať ľudí pred vážnym problémom. Zlá nálada, únava a nechuť naozaj môžu byť vyvolané únavou, stresom a počasím, no je len minimálna šanca, že tieto príznaky sú dôsledkom týchto troch vecí.
Hermot je to slovo, tá príčina, prečo v dnešnej dobe rapídne stúpa počet podráždených ľudí.

Hermot patrí medzi najstaršie monštrá. Za normálnych okolností sa správa placho, no pri priamom strete s iným živočíchom je známy veľkou agresivitou. Jeho telo môže na prvý pohľad pripomínať hyenovitého psa, no po dôkladnejšom preskúmaní zistíte, že je radikálne odlišné, čo z neho robí pravé a dokonalé monštrum. Na ňufáku má osem malých hmatových chápadiel, ktoré mu pomáhajú preskúmavať povrch koristi. V papuli má mnoho dlhých ostrých zubov, ktoré však slúžia len na upevňovanie postavenia v zložitej hierarchií, ktorú medzi sebou tieto monštrá majú. Každý hermot má na hlave dva páry očí. Jeden väčší, ktorý mu slúži na obyčajnú orientáciu v priestore, druhý menší, ktorý je veľmi špeciálny. Sietnica týchto očí je pokrytá stonásobne väčším počtom tyčiniek a čapíkov než aký má človek. Jeho zrak a citlivosť na svetlo je tým pádom omnoho väčšia. Vidí detailnejšie, čo taktiež využívať pri love svojej koristi. Na lícnych kostiach má mnoho hmatových výrastkov, s ktorými dokáže hýbať. Má ich aj nad väčším párom očí a na brade. Pod ušami mu vyrastá pár väčších chápadiel zakončených silnými klepietkami. K hlave sú upevnené mohutným svalovým koreňom. Pomedzi každý koreň mu pod uchom vznikla dutina so sliznicou vo vnútri. Ňou hermot prijíma akékoľvek telesné tekutiny svojej obete. Na krku má ďalší pár očí so zvislou zrenicou. Tieto oči nemajú bližšie špecifikovanú zvláštnu funkciu. Jeho hlavu a hruď pokrýva drsná srsť, ktorá môže mať rôznu farbu, od čiernej cez hnedú až k bielej. Na niektorých miestach môže byť úplne vypĺznutá. Hermot má veľmi úzky driek, vystupujúce rebrá aj chrbticu. Jeho panva je lysá a napevno obopnutá hladkou kožou ružovkastej farby. Štyri nohy sú taktiež dokonale hladké. Na každej má tri dlhé prsty. Rovnako ako jeho trojitý chvost, každý z nich je zakončený špeciálnym orgánom zvaným tiež aj infiltračné teliesko. Práve toto teliesko robí hermota nebezpečným. V kohútiku dosahuje výšku len 10 centimetrov, no jeho veľkosť ho neučinila bezbranným. Vyhľadáva spiacich ľudí. Potichu sa k nim priblíži, preskúma ich tvárovú časť a začne loviť. Hermot je parazitické monštrum. Infiltračné telieska začne jemne prepchávať do ústnej alebo nosovej dutiny koristi tak, aby sa človek nezobudil. Sú známe prípady kedy sa hermot začal do človeka infiltrovať aj cez oči. Akonáhle nájde hermot vhodné miesto, zabodne infiltračné telieska do živého tkaniva. Tie sa následne pripoja na blízky nerv. Keď ako sa spojí hermotova nervová sústava s ľudskou nastane zvláštny jav nazývaný transbodimentácia. Hermotova hmotná podstata sa zmení. Zatiaľ sa nevie akým spôsobom hermot tento zvláštny jav vyvoláva, no je isté, že hermot sa týmto spôsobom dostane do nervovej sústavy koristi – človeka (veľmi výnimočne prasaťa). V okamihu prieniku do sústavy je možné na pár minút pozorovať zmenu na očiach koristi. Okolo zrenice sa vytvorí biely pásik, ktorý však po čase zaniká. Hermot sa dlhú dobu živí v tele koristi serotonínom, melatonínom a inými látkami, ktoré jej telo produkuje. Človek napadnutý hermotom je podráždený, náladový a unavený. Slabšie povahy môže tento parazit dohnať ku množstvu skratových reakcií, vyvolať ťažké depresie, niekedy spôsobiť náhlu smrť – zástavou srdca. Po tom, čo hermot opustí telo živiteľa je pripravený rozmnožovať sa. Samce sú spravidla väčšie a mohutnejšie. Po nociach, keď práve nelovia zvyknú ticho zavíjať. Tým volajú samice do svojho teritória. Samice hermota sú menšie, ale omnoho viac agresívnejšie. Často zvyknú útočiť na myši a potkany, ktoré sa ocitnú v ich blízkosti. Gravidita trvá 3 mesiace, potom vrhnú 4 – 10 mláďat, ktoré sú dobre vyvinuté, stále však závislé od matky. Po mesiaci sa však stávajú samostatnými a sú schopné loviť.

Existenciu hermota vnímali už aj saské kmene. Chovali ich v špeciálnych ohradách. Kŕmili ich zajatcami. Boli nájdené aj krátke úryvky bojových piesní, kde sa hermot spomína ako vílí bes.

„…Milostivý Wyrd,
Irmin nás vedie do boja, hej!
Zlámeme im meče, rozdrvíme lebky,
Odinovými vílím besom darujeme ich prekliate deti…“

V dnešných dňoch je monštrum hermot výrazne premnožené po celej Európe. Zdržiava sa hlavne pri ľudských lôžkach, zamoruje mnoho penziónov a hotelov.

OPOM hermotov skúmalo v tajných laboratóriách už niekoľko rokov. Vyvíjalo aj látku, ktorá by dokázala hermota z tela vypudiť. Žiaľ po nečakanom výbuchu asi deväťsto mladých jedincov hermotov uniklo na slobodu. Ohrozené sú najmä krajiny Poľsko, Česko a Slovensko. Hermoti môžu napádať človeka naraz aj vo vyššom počte. Ak niekoho napadnú viac ako dvaja hermoti naraz, je to preňho smrteľné. V minulosti sa tieto smrteľné napadnutia vyskytovali hlavne na samotách alebo v malých osadách po celom svete. No dnes, v čase hermotovho premnoženia, už boli zaznamenané štyri úmrtia vo väčších mestách. Látka, ktorá by ľudí ochránila pred ich útokom je zatiaľ nebezpečná aj pre ľudí. Výskumníci však predpokladajú, že nepotrvá dlho a bude dostupná v lekárňach. OPOM zatiaľ varuje – kontrolujte si pred spaním izby! Dobrým spôsobom ako predísť hermotovmu útoku je kúpa mačky alebo iného úžitkové zvieraťa, ktoré loví drobné hlodavce, prípadne môže odstrániť i tieto monštrá.