Chovanie motýľov nie je veľmi typická záležitosť, aspoň nie pre bežných ľudí. Ak nie ste biológ alebo vášnivý zberateľ, najskôr asi ani neviete, že sa to celkom bez problémov dá. Treba však poznamenať, že nie každý motýľ je bežný (nechránený). Preto sa v tomto článku zameriam na babočky, ktoré si môžme „vypestovať“ doma, lebo sú celkom bežné. (A keďže z nich nechceme spraviť chránený druh, tak k nim nebudeme pristupovať bezohľadne a po drobnom potešení ich vypustíme 😉 )
Nie som expert na motýle a biológiu začnem študovať až od septembra, takže moje výrazy nebudú silno odborné. Ak by ste teda náhodou odborníkom boli, radšej si tento článok nečítajte. Je dosť možné, že ak tak spravíte, budete sa chytať za hlavu a ľutovať, že ste ma neposlúchli…
A teraz príhovor k neodborníkom a pestovania motýľom chtivým – ak sa chceme niečomu venovať a ešte keď je to niečo živý tvor, mohli by sme o ňom aspoň niečo málo vedieť. Takže aspoň také základy: Čítať viac →
Potkan a spoločník? To hádam nemyslí vážne, povieš si.
Ale áno, myslím! A ako dôkaz, píšem tento článok. Chov potkaníkov nie je vôbec zložitý, takže sa bude skladať len z jednej časti, ktorú rozdelím pár podnadpismi. 🙂
Hrôzostrašná beštia?
Väčšinu ľudí pri slove potkan strasie, paničky začnú kričať, objaví sa im pred očami obraz strašidelného kanálového predátora, roznášača chorôb a smrti. Je to však naozaj pravda?
Potkany sa do Európy dostali z Ázie. V mestách sa zdržiavali dva druhy – potkan čierny a potkan hnedý. Potkan hnedý sa dokázal rýchlejšie množiť, bol odolnejší, a tak vytlačil potkana čierneho z ulíc. Žil v kanáloch a blchy, ktoré na ňom parazitovali, boli prenášačmi baktérie yersinia pestis (baktérie čierneho moru). Aj dnes ich môžeš zazrieť pri preplnených odpadkových košoch vo veľkých mestách.
Z potkana čierneho boli neskôr vyšľachtené laboratórne potkany, aké dnes môžeš kúpiť v obchode. Sú milé, hravé a vôbec nie sú nebezpečné. Ich kožúšky majú rôzne farby.
Čo potkaník potrebuje?
Potkany sú nenáročné tvory. Žijú v prieme 1,5 až 2 roky. Samozrejme nájdu sa aj dlhoročné vínimky. Živia sa zmesou semienok, ktoré kúpiš v každom chovprodukte. Tatktiež si radi pochutnajú na čerstvom jablku, či lístku z púpavy. Ak im ponúkneš mačaciu, či psiu granulu – nepohrdnú a s chuťou si ju odnesú do domčeka.
Okrem jedla by mali mať svoju klietku. Vzhľadom na to, že dospelý potkan meria približne 16 cm (bez chvosta), nemôže byť v malej klietke. Minimálnu veľkosť by som odporučila tak na 50x30x40cm, ale väčšia nikdy nezaškodí, na to pamätaj! Akvárium nie je pre potkana najlepšie voľba. Veľmi rád sa šplhá (má viac pohybu = lepšie zdravie) a po skle to ide iba gekonom…
Potkany majú rady útulné brlôžky. Sami si ich môžu vyrobiť z dlhých suchých stebiel tráv (dočasne) , môžeš mu dať drevenú krabičku bez spodku, alebo mu vyrobíš (či kúpiš) závesný brlôžtek.
Klietka, jedlo, pitie a miesto na odpočinok sú základné veci, ktoré potkan potrebuje. Ak chceš urobiť potkanovi život zaujímavejším a klietku pestrejšiu, môžeš mu dokúpiť rôzne preliezky, alebo zapoj svoju vlastnú kreativitu.
Potkan je veľmi spoločenský tvor, zvykne žiť v mnohopočetných kolóniách. Ak si kúpiš len jedného, bude vyžadovať viacej pozornosti. Ak si kúpiš dvoch, budú žiť dlhšie a ty budeš mať viac voľného času. treba si však dať pozor. Ak sa v tvojej klietke stretne samec so samicou, za chvíľu ich budeš mať desiatky, potom stovky, ďalej tisíce, desattisíce…….. a to by si asi nechcel, že? 😀
Ale jedno je isté. Ak sa rozhodneš mať len jedného potkana, odporúčam samca, ktorý samotu zvláda lepšie než samica. 🙂
♀ či ♂ ?
Rozlišovanie pohlavia u potkanov nie je vôbec zložité. Na obrázku v pravo môžeš vidieť potkanieho samca. Už na mladých jedincoch môžeš vidieť výrazné semenníky, čo majú samce pod chvostom. Na samici nič podobného neuvidíš. Názorný obrázok máš naľavo. 🙂
Okrem vonkajších znakov sa samica od samca líši aj povahovými črtami.
Samice:
Sú aktívnejšie, vrtkejšie, sú schopné naučiť sa viacerým kúskom. Veľmi radi skúmajú svoje okolie a občas kradnú veci, ktoré dokážu uniesť v zúbkoch. Ťažšie sa krotia, no ak im venuješ dosť času, sú veľmi milé a keď sa unavia aj prítulné. A majú jeden bonus – sú celkom čistotné a nemajú potrebu značkovať si celé okolie. Sú viazané na život v skupine, takže je lepšie ak si kúpiš dve.
Samce:
Sú lenivejšie a z toho dôvodu aj prítulnejšie. Ak sú von z klietky, nemajú problém vyšpiniť sa hocikde, narozdiel od samíc, ktoré na nutkanie svojej potreby vopred nejako upozornia. Dva samce sa ťažšie znášajú ako dve samice, niekdy sa môžu aj pobiť. Samotu znášajú oveľa ľahšie.
Nový domov
Kúpil si si malého potkana. A teraz čo s ním? Ako si zvykne na mňa? Ako na klietku? Netreba sa strachovať, Ak je klitka vybavená, potkaník sa v nej rýchlo zabýva. Mysku nikdy netreba naplniť do plna. Potkan sa začne prežierať, priberie a tvoja ruka mu bude úplne ukradnutá. Párkrát za deň si do ruky treba zobrať niečo malé, fajné a voňavé. Potkaníka volať menom, alebo len nahlas „zaCCkať“ a potkaníkovi dobrotu podať. Časom sa naučí, že oný zvuk znamená prídel stravy a naučí sa k tebe chodiť.
Rozmnožovanie
Ak chceš potkanov rozmnožovať, najskôr dôsledne uváž, či máš mláďatá kam dať a či máš pre ne miesto. Pamätaj, že ak máš v klietke pár, samica bude rodiť vrh za vrhom, čo je pre ňu dosť vysiľujúce a nezaručí jej to dlhý život. Potkany sú veľmi plodné. Znamená to, že samica je schopná rozmnožovať sa už v pomerne nízkom veku (už pred druhým mesiacom života). Ideálny vek na pripustenie samca je v období piateho mesiaca. Ak máš strašiu samicu, ktorá doteraz nerodila, nie je dobré, aby mala mláďatá. Jej panva sa totiž nerozšírila a pôrod bude pre ňu veľmi vysilujúci a namáhavý.
Samica je schopná otehotnieť každých 4 až 5 dní. Mláďatá nenosí dlho, pôrod nastane už po 21 – 26 dňoch. Je dobré, keď má v tento čas osobitú klietku a nie je príliš navlačovaná. Mláďatá sa po pôrode a očistení prisajú na matku. Po šiestich dňoch začínajú počuť a sú schopné nemotornej chôdzi. To je čas, keď sa už môžu chytať do dlane. Takto si postupne zvyknú na človeka a v dospelosti budú priateľskejšie. Po uplynutí piatich týždňom sa môžu odlúčiť od matky.
Moje potkany
Potkany chovám už tamer 6 rokov. Najskôr som mala potkanicu Amálku. Kamarátila sa so psom, sokonca na ňom aj jazdila. Za celý život mi priniesla mnoho radosti. Bola hravá, zvedavá a čulá. S pribúdajúcim časom však slabla. No napriek všetkému sa dožila viac ako 5 rokov! Okrem nej som mala čiernu potkanicu Dejlu, ktorá žila rok a pol. Momentálne mám 6 potkanov. 6-ročnú Richy, ročných Magmíra a Rubi, najmladšie v mojom chove sú Vilko, Vločka a Kala. Stará Richy, Vilko a jeho otec Magmír žijú vv klietke s Osmákom, Ostatné potkanice sú v druhej klietke. všetky potkany vedia pribehnúť na zacmukanie. Veš prečo nie, keď zakaždým dostanú psiu granulu. Tie tvoria tretinu ich stravy. Všetky vychádzajú so psom – Bellou.
Andulky sú vtáky, ktorých perie hrá nespočetným množstvom farebných odtieňov. Počas rokov, čo ich ľudia chovajú vo svojich domovoch sa vyvinulo veľa mutácií, ktoré by za normálnych okolností neprežili, lebo by boli príliš nápadné a tým pádom ľahko uloviteľné.
Takže! Popíšem ti tu niekoľko mutácií. Fotky budú prevažne z môjho chovu, no nájdu sa i také, čo som stiahla z internetu. Rozdelím ich podľa farby a dominantnosti 🙂
Takmer ako v Austrálií
Zelené mutácia, je najviac podobna tej, čo sa vyskytuje v prírode. Majú žltý aj modrý pigment, čo sa ukazuje na ich zelenom sfarbení, ich hlavy sú žlté a chrbát je pokrytý vlnkami. Andulky v prírode majú modré chvostové perá a taktiež aj lícne znaky. Zelená mutácia môže hrať rôznymi odtieňami zelenej od tmavej – maskáčovej, až po krikľavo zelenú. V zelenej farbe sa vyskytujú aj opalínové andulky. Vlnkovanie na ich hlave takmer zaniklo, na chrbte a krídlach sa im vytvára vlnkovaný vzor v tvare „V“.
Kúpanie v atramente
Modrá mutácia, je mutácia, pri ktorej zanikol žltý pigment. Perie je teda modré, pôvodne žlté hlavy zostali biele. Modrá môže mať niekoľko odtieňov – od svetlej až po tmavú. Na treťom obrázku je „fialová“ andulka, ktorej perie má fialový faktor. Tento faktor môžu mať aj iné farby ako tmavomodré andulky. Má to dopad na ich ďalšie sfarbenie – odtiene.
Modrá mutácia je recesívna – to znamená, že ak máš v páre zelenú a modrú andulku, bude viac zelených mlaďat. Ale ak máš dve modré andulky, nikdy nebudeš mať mláďa zelenej farby, čo však neplatí pri dvoch zelených rodičoch. Tí môžu mať aj modré mláďa.
Sme kúloví!
Myslím si, že mutácia žltohlavých modrých (šedých, či tyrkysových) anduliek patrí k tým najkrajším. Ich vlnkovanie je tmavé. V tvárovej časti majú žltý pigment, kdežto pri modrých a sivých na tele zanikol. Ich perie krásne kontrastuje a vytvára veľmi pekný, estetický dojem. Nie sú až také bežné ako zelené a modré mutácie.
Som strrraka! Strrraka!
Mutácia „straka“ pozná asi dve varianty. Jedna je dominantná. tvoria ju andulky s výraznými škvrnami – žlté so zelenými fľakmi. Vlnkovanie je na veľa miestach prerušené. Recesívna straka je biela, jej fľaky sú modré a vlnkovanie je taktiež prerušované.
Vybledli sme….
Ako vidíš, tieto andulky majú svetlé vlnkovanie. Svetlé vlnkovanie sa môže objaviť vo všetkých farbách a mutáciách. Žlté andulky s vyblednutým vlnkovaním tiež nazývame aj žltá krajkovaná andulka – viď posledný obrázok.
Z extrému do extrému!
Na prvom obrázku môžeš vidieť lutino andulku. Je to andulka, pri ktorej úplne prevážil žltý pigment. Jej oči sú žiarivo červené, nemá vlnkovanie. Jej perie môže mať zelenkastý odlesk.
Druhý obrázok ukazuje andulku albino. Albínske andulky nemajú pigment, ich pierka sú biele, občas majú modrastý odlesk. Ich oči sú červené.
Pri týchto dvoch mutáciách sa ozobie nemusí jasne vyfarbiť, a preto sa ich pohlavie ťažšie určuje. Nemali by sa spolu krížiť, lebo ich farba sa nezachová. Lutino andulky môžeš dávať k zeleným, albino zas k šedým alebo modrým. Ale aj tak albino mladé dosiahneš najlepšie s dvomi albínskymi rodičmi. 🙂
Snívaj ďalej, snívaj sladko!
Áno, vidíš dobre. Tieto mutácie nie sú veľmi obvyklé. Na prvej fotke vidíš tzv. čiernu andulku. Je to mutácia, kde čierne vlnkovanie prešlo na celé telo andulky. Prvé čierne andulky sa vyliahli belgickému chovateľovi od dvoch modrých rodičov, čo mali „čierne“ tváre.
Na druhej fotke vidíš mutáciu zvanú feather duster. Vznikla z výstavných anduliek, ktoré majú dlhšie pierka. Táto mutácia je však dosť „hendikepovaná“. Andulky nedokážu lietať, ťažko sa kŕmia a nežijú viac ako jeden rok (zväčša iba pol roka). Ja osobne si myslím, že tieto dve mutácie sú najťažšie získateľné vo vlastnom chove. Ale ktovie… Možno sa ti zadarí 😉
Tak, to je odomňa ohľadom mutácií všetko. Samozrejme, že existuje oveľa viac sfarbení, ale myslím, že som vypísala všetky základné. Tak, chovaj! Nech sa ti darí! :)etko. Samozrejme, že existuje oveľa viac sfarbení, ale myslím, že som vypísala všetky základné. Tak, chovaj! Nech sa ti darí! 🙂
Ak chceš andulky rozmnožovať, nebude ťa to stáť veľa síl. Na 99,9% ti každý pár, čo dáš dohromady zahniezdi. Ak ich chceš povzbudiť, stačí im obohatiť stravu o vajíčka a púpavové lístky.
Andulky sú zvedavé nakúkajú do každej búdky, dokonca i do tých, čo nie sú určené pre ich veľkosť. Samica je každým dňom dlhšie v búdke. To znamená, že začína hniezdiť.
Andulky sa pária 8 dní, potom samica začína znášať vajíčka. Nie je pri tom vylúčené, že keď výde von vyšpiniť sa, nebude sa so samcom ďalej páriť. Počas doby, čo sedí v búdke ju samec navštevuje a nosí jej jedlo. Samica každý, až každý druhý deň znesie jedno vajíčko. Dokopy ich je 3 až 8…
Andulky sa začnú liahnuť po 18 dňoch postupne, tak ako ich andulka znášala. V to obdobie neodporúčam nazerať do búdok, lebo samica sa môže splašiť, ublížiť krehkému a drobnému mláďaťu, alebo prasknúť vajíčko, ktoré potom uhynie. Po 7 až 8 dňoch sa mláďatám otvárajú oči. Po dvoch týždňoch sa im začína vyfarbovať perie. Postupne začínajú byť zvedavé vykukávajú z búdky a keď majú zhruba mesiac, vychádzajú z búdky. V klietke sa o nich týžden, niekedy aj dva stará samec. Potom sa stávajú samostatnými. 🙂
Ak sa budeš mladým andulkám venovať, škrabkať im prstom hlavičky, kŕmiť ich z ruky strapcami prosa a brať ich do ruky (samozrejme, že nie násilím), dokážeš si z nich spraviť kamarátov ako vidíš na obrázku. Tie andulky sú z môjho chovu. Ich skrotenie závisí najmä od povahy. Niektoré andulky štípu prsty, iné od teba môžu utekať, no iné sú zasa priateľské. Z môjho pozorovania sú priateľskejší samci, no i samice dokážu byť kamaráti s ľuďmi, len nezabudni, že trpia „úchylkou“ ďobať do všetkého. Nemusí to byť príjemné, no isté je, že s andulkami sa dá užiť veľa srandy. (Havne keď ti zabobkujú celý byt 😉 😛 )
Určovanie pohlavia u anduliek nie je vôbec ťažké. Ukážem ti ho hlavne na obrázkoch.
Začneme najskôr samčekmi. Okrem toho, že na rozdiel od samíc spievajú, ich rozlíšime hlavne podľa ozobia. Dospelé samce majú sýtomodré ozobie, mladé samce ho majú fialové. (mladé andulky (pohlavne nedospelé) nemajú svetlú dúhovku oka)
Vľavo mladý samec a vpravo dospelý
A teraz k samiciam. Nikdy nespievajú, zväčša škrečia. Dospelé samice majú hnedé ozobie, mladé ho majú bledomodré, okolo nozdier biele. Ak si kupujete andulku v chovprodukte, dajte si na to pozor, lebo ich belasý nos môže popliesť a ty si kúpiš dve samice (blee)
Vľavo mladá samica, vpravo dospelá.
A teraz si pozrite obrázky, kde sú samec a samica spolu. 🙂
Vľavo je mladý samec, vpravo samica. Vidíš jej belasé ozobie?
Skôr ako si kúpiš andulku, zariaď jej klietku. Nemala by byť menšia ako 50x70x40cm. Bydielka ti odporúčam vyrobiť z konárov blízko stajaceho listnáča, lebo umelohmotné bydielka nie sú pre andulku prirodzené a môžu jej deformovať pazúriky. Bydielka by mali byť minimálne dve. Pozor, aby si jej klietku bydielkami neprepchal. Musí mať nejaký priestor na to, aby sa mohla preletieť.
Jednu mysku na krmivo, druhú na vodu. Vzhľadom na to, že andulky milujú kúpanie, ju môžeš kúpiť väčšiu, alebo kúp ešte aj vaničku.
Ak chceš andulky aj rozmnožovať, musíš si zaobstarať búdku. Na mnohých stránkach píšu, že samica andulky je vyberavá, a že každá potrebuje minimálne dve búdky. Z vlastných skúseností viem, že ak máš jeden párik v klietke, postačí ti jedna búdka o rozmeroch 20x20x20cm a otvor s priemerom 4 až 5cm. Jej vnútro može vystlať molitánom s hniezdiacou jamkou, no občas sa prosto samica naštve a molitán z búdky po kúskoch vychádže. 3:)
A samozrejme krmivo. V chovprodukte ti ponúknu už namiešanú zmes z prosa a iných semien. Ak by neobsahovala slnečnicové semienka, kľudne ich dokúp, andulky ich majú celkom radi. nezabudni na sépiovú kosť, kde si andulky doplnia vápnik pre kosti a vajíčka. Veľmi radi majú púpavové listy (len ich prosím neodtrhni pri ceste, alebo na parkovisku) a taktiež nepohrdnú kúskom jablka. Pred hniezdením im môžeš do krmiva zamiešať i vajíčko na tvrdo. :3
! Zrkadielko určite NEkupuj, je to pre andulku mätúce. Snaží sa ho kŕmiť, spievať mu a podľa múdrych knižiek im to môže spôsobiť aj zdravotné ťažkosti. !
Kúpa andulky
Je lepšie kúpiť andulku v chovprodukte alebo u chovateľa?
Určite u chovateľa! Prečo si to myslím?
Stačí sa pozrieť do hociktorého chovproduktu a dozaista tam nájdete v akvárkach jednu mŕtvu rybyčku. Je jedno, že je to rybička, i keď chceš papagája. Značí to, že nemajú dobré podmienky pre zvieratá, ktoré prechodne držia v malých klietkach. Andulky majú uložené zväčša v jednej klietke, kde majú pár bydiel a na tú klietku je ich prosto primnoho. Na zemi majú špinu z trusu a vylúpaného prosa. Určite to nie je pre ne prospešné. Neraz som už v chovproduktoch videla choré andulky. Mali roztoče, s ktorými predavačka nič neurobila, pričom sa liečia celkom ľahko.
Dobrý chovateľ pozná svoje andulky, drží ich vo voliére, alebo v klietkach, kde sa netlačia a majú relatívne čisto. Má omnoho väčší výber, čo sa týka farieb a URČITE vie rozoznať samca od samice. 😀 Ako druhé plusko pre chovateľov je to, že ťa nezderie o 10€, ale predá ti andulku rozumnejšie. Myslím, že cena andulky u chovateľov sa pohybuje od 3 do 5€.
Voľba je každopádne na tebe. Ak si zvolíš chovprodukt, vyberaj dobre, nech si kúpiš zdravého vtáčika. Ak si zvolíš kúpu u chovateľa asi sa trochu nacestuješ, lebo chovateľov nemáš všade po meste. 🙂
Andulka
Jedna či viac anduliek?
Určite si kúp minimálne dve andulky. Je to kŕdľový a veľmi spoločenský vták. Sám by trpel, vyžadoval by si omnoho viac tvojej pozornosti. Daj si však pozor na to, aby si si nekúpil dve samice, lebo ti môže v klietke vzniknúť menší ring, kde nelietajú len pierka, ale i kvapky andulčej krvi. Odporúčam ti kúpiť si buď párik, alebo dvoch samcov. ak si kupuješ viac ako dve andulky, nech ti v kŕdli vždy prevažuje zastúpenie samcov. Samce sa nebijú, znášajú sa. Samice sú riadne hardcoráčky. 😀
Ako približne by mala zdravá andulka vyzerať?
Zdravá andulka sa v klietke správa čulo. Nestojí bez nálady na jednom mieste, krídla si drží pri tele, nie spustené. Jej pierka sú upravené, okolo zadočka nemá ponalepovaný trus. Okolie nosa je čisté, nemá tam žiadne špongiovito vyzerajúce útvary, taktiež ani na nožičkách. na tých má dva prsty smerujúce vpred, dva vzad. Pazúriky by nemali byť príliš dlhé. Oči by mala mať jasné, bez výtoku. Pokiaľ je nažratá hrvoľ (hruď) má trochu výraznejší, no pozor na to, aby nemala nejaký nádor, či cystu. Keď som začínala s chovom, často sa mi stalo, že som si v chovprodukte kúpila andulku ktorá na pohľad vyzerala relatívne zdravo, no keď som ju doma vypúšťala, bola hrozne ľahká a zoslabnutá. Najskôr to bol jedinec, ktorého iné andulky nepúšťali ku krmivu. Ak tim predávajúci dovolí chytiť sa andulky, nevyber si takúto. Ak to zistíš až doma, riadne sa jej povenuj a skontroluj ju, či sa dobre nažerie a napije. Takáto andulka môže umrieť. Samozrejme, ak vidíš, že andulka má nejaké zranenie – nekupovať!
Andulky sú milé malé papagáje, ktoré pochádzajú z Austrálie. Sú nenáročné na chov a určite dokážu oživiť hociktorú domácnosť. Ich pierka hrajú pestrími farbami. Ak sa však pre ne rozhodneš, vedz, že nebudú na mieste vysedávať a hľadieť na izbu. Je to predsa vták a k vtákom patrí istý hlasový prejav. Zväčša škrekľavý, no samci dokážu aj pekne spievať. Ak ti to nevadí, priprav si ešte peniaze na vhodnú klietku, krmivo a čítaj ďalej. Dovolím si do blogu napísať pár mojich rád. Ja sama chovám vyše dvadsať anduliek a iných vtákov už pár rokov. Hádam ti niečo z toho, čo napíšem pomôže 🙂 😉
Ak budeš mať ešte nejaké otázky ohľadom anduliek, ktoré nebudú zodpovedané v ďalších príspevkoch, kľudne sa v komentároch pýtaj. Ak budem vedieť na ne odpovedať, rada to urobím. 🙂